Môj príbeh
Dnes som architektka, stavebná inžinierka, projektantka a statička. Pracujem pre švajčiarsku spoločnosť, vďaka ktorej som sa dostala k zaujímavým projektom na Slovensku aj vo Švajčiarsku.
Ale mojou najväčšou srdcovkou sú domy, byty a ich rekonštrukcie. Baví ma vymýšľať nové dispozície, hľadať najlepšie stavebné riešenia, vylepšovať skladby... a zariaďovať interiér - to je už takou čerešničkou na torte. Teraz sa na mňa obracajú priatelia a známi, keď chcú poradiť s rekonštrukciou alebo zariadením nového domova. A to milujem 🙂
No v minulosti to bol pre mňa iba sen.
Od detstva som vnímala krásu architektúry a stavby som obdivovala. Páčila sa mi práca môjho otca - projektanta a statika - aj keď som moc nerozumela tomu, čo robí. Ako malá som mu pomáhala skladať a pečiatkovať výkresy, bral ma so sebou na stavby a ukazoval mi veci.
Jediné čo som kedy kreslila boli domy. Vymýšľala som dispozície a túžila som byť architektkou ale neverila som tomu, že môžem. Architekti predsa musia nádherne kresliť a to som ja moc nevedela.
Po strednej škole som ani nešla na vysokú. S ukončeným gymnáziom som si našla prácu recepčnej a asistentky riaditeľa. Neskôr som sa presťahovala do Dánska. Ale po 3 rokoch som si začala uvedomovať, že robím veci ktoré ma nebavia a moje sny o architektúre ostali zahrabané pod obrovskou kopou strachu, pochybností a nedôvery v samú seba.
No jedného dňa (niekedy na jeseň 2016) som objavila nádherné návrhy Santiaga Calatravu a ostala som v úplnom úžase. Všetky jeho projekty sú dokonalé. Fascinovalo ma to a vedela som, že byť “iba” architektom nestačí. Stavbám treba rozumieť. Majú presnú logiku, zásady, funkcie.. a ja som tomu chcela rozumieť.
Podvedome ma to stále ťahalo a v mojej mysli sa začala rozvíjať myšlienka, že čo ak by som šla študovať. Síce o 5 rokov neskôr, ale stále na to predsa nie som “stará” a vzdelávať sa treba v každom veku. A tak som si začala zisťovať o študijných programoch, o prípravných kurzoch a vymýšľala, ako to celé spravím aby som mohla študovať a popri tom pracovať.
Vo februári 2017 som sa z Kodane vrátila domov na Liptov. Podala som si prihlášku na stavebnú fakultu - 4-ročný odbor pozemné stavby a architektúra - a nevedela som sa dočkať, kedy začnem. Ale taktiež som sa obávala, ako mi to pôjde a či som už všetko za tých 5 rokov nezabudla..
V septembri škola začala a ja som konečne cítila, že toto je presne to, čo ma baví a zaujíma. Zobrali sme to zo široka a učili sme sa ako o architektúre, tak aj o konštrukciách, statike, teplotechnike, riešili sme návrhy dispozície, skladby striech, stien a podláh, vykurovanie, klimatizáciu, vymýšľali všelijaké detaily.. a to všetko viedlo ku komplexnému návrhu bytového domu, ktorý som si obhájila vrámci bakalárskej práce.
Teória v praxi
Zhodou náhod sme práve v čase, kedy som končila bakalára, kúpili byt. Zhodli sme sa, že má veľký potenciál, skvelú polohu v tichej časti mesta, pekný výhľad z okien .. 🙂 ale bol v pôvodnom stave, takže nás čakala veľká prerábka. Nevadilo nám to. Mala som presnú predstavu, ako čo bude vyzerať, v akom štýle to zariadime a zároveň som ako stavbárka vedela, ako to spraviť tak, aby byt vyhovoval našim potrebám a požiadavkám.
Začali sme plánovať, merať, kresliť, vymýšľať a chodiť po obchodoch :)) veľkou výhodou bolo, že sa nám páčili rovnaké veci, takže nebol problém sa dohodnúť a vybrať podlahy, obklady, či nábytok. Každú voľnú chvíľu sme využili naplno. Z bytu sme vypratali komplet všetko (umakartové jadro, podlahy, omietky, priečky..) ostali len holé panely a okná.
A tak sme mohli začať s tým novým, lepším a krajším 🙂
Mala som to celé naplánované, vymyslené a nakreslené, podklady pre majstrov nachystané.. už len im vysvetliť ako čo chcem a dohliadnuť na to aby to tak aj bolo. Keďže sme si veľa vecí spravili sami, tak to šlo celé dosť rýchlo. Po 3 mesiacoch bolo všetko potrebné hotové a my sme sa mohli nasťahovať do krásneho “nového” bytíku. Leto sme využili na 100% a fakt to stálo za to!
Všetko bolo tak, ako som si to v hlave vizualizovala, farebne zladené, priestorovo a funkčne úplne vyhovujúce. Vravela som si, že ma tá škola veľa naučila, lebo ozaj neviem ako by som si to takto vymyslela bez tých vedomostí. Asi by som sa do toho ani nepúšťala.. ale nás to tak veľmi bavilo, že keď sme s prerábkou skončili, bolo nám to trochu aj ľúto. Pustili by sme sa pokojne do ďalšieho bytu 😀
Na jeseň som v škole pokračovala ďalej. Inžinierske štúdium statiky. Tá ma bavila už na bakalárskom, rozumela som tomu a vedela som počítať. Myslím, že asi predsa mám nejaké gény po otcovi 🙂 a bola to veľká výhoda že je statik, lebo nebyť jeho pomoci, isto by som to nedala.
Našla som si novú prácu (alebo skôr nová práca si našla mňa) a dostala som sa do firmy, v ktorej doteraz stále pracujem. Robila som na zaujímavých projektoch do Švajčiarska. Aj to bolo pre mňa veľmi prínosné. Naučila som sa veci, ktoré mi potom pomohli aj v škole. A tak som tie dva roky nakoniec dobojovala.
Samozrejme stále sa mám čo učiť, vždy je priestor pre zlepšenie a zdokonalenie. Ale viem akú cestu som už prešla a dalo mi to naozaj veľa.
Teraz sa ma priatelia pýtajú na rady, či už pri stavaní, rekonštrukcii alebo pri zariaďovaní nového bytu, domu, chatky.. Mne veľa vecí pripadá samozrejmé, ale viem, že iní ľudia nemajú všetky tie vedomosti, ktoré mám ja.
Rekonštrukciou bytu som si sama prešla, takže viem, ako to spraviť rýchlo a efektívne. Ako veci detailne premyslieť, rozumne navrhnúť, strategicky naplánovať a bezchybne zrealizovať. Nemusíte na to byť stavebný inžinier, stačí poznať zopár zásad, ktoré vám rada vysvetlím.
Stále vravím, že lepšie raz a dobre, než zle a potom opravovať 🙂
